Peco a jeho svet

Pri hrobe môjho dedka rástol veľký smrek a v jeho korune spala krásna, veľká sova. Vždy potom som sa tešil, že ideme polievať kvety, pretože uvidím sovu. Mal som vtedy asi 5 rokov. Ešte niekoľkokrát som ju tam videl a potom zmizla. Samozrejme som na to celé zabudol a až pred nedávnom pri pohľade na ten mohutný smrek som znova po 30 rokoch hľadal stratenú sovu. Nebola tam...

Vtedy som si uvedomil, ako ten čas letí a skutočne to najvzácnejšie, čo vlastníme je náš čas. Kedy asi uvidím ešte sovu?

Minulý týždeň som bol na prechádzke v meste, mal som zo sebou aj foťák. Chcel som uroiť pár záberov z historického centra. Na hlavnom námestí ma zaujala skupinka turistov ako niečo horlivo fotia na jednom strome. Nedalo mi to a keď odišli, boli to tuším rusi alebo ukrainci, prišiel som k tomu stromu, prvé čo som si všimol, bol okolo stromu rovnomerne rozložený biely "materiál". Potom som pozrel hore. Neveril som vlastným očiam! Na strome sa vyhrievali a spali sovy. Nie dve, tri, päť...ale hneď jedenásť!!! Tak takéto niečo som jakživ nevidel a verím, že ani vy nie.